 | Azuhis 
24.10.2020 10:59
|
| Právny pohľad na veci okolo "testovania" na Slovensku. . Takže ak chceme hovoriť o testovaní musíme si pozrieť čo hovorí o pojme „testovanie“ náš právny poriadok – poviete, že je to zbytočné, že aj „malé dieťa“ vie čo je testovanie. Nuž ale právo tento pojem definuje na právne účely práve preto, aby bol jasný a zrozumiteľný a podľa neho sa dalo postupovať. Nie som právnik, takže moje nepresnosti prosím neriešte. Takže zákon zákon 576/2004 Z.z do 29.4.2016 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v Druhej hlave – Darcovstvo, odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie, prenos alebo distribúcia orgánov, tkanív, alebo buniek. – v §35 ods1 hovorí: „ Odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie a distribúcoa orgánov, tkanív, alebo buniek na účely transplantácie, alebo prenosu a vedeckovýskumné ciele môže vykonávať len poskytovateľ na základe povolenia podľa osobitného predpisu“. V §35 ods.1 písm. c) je upresnenie: „ Na účely tohto zákona je testovanie vykonávanie sérologických, alebo mikrobiologických vyšetrení darcu orgánov, tkanív, alebo buniek.
Súčasne platný zákon 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti neobsahuje už ustanovenie §35, ale v tejto veci odkazuje na osobitný zákon: a to Zákon 317/2016 Z.z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek.(transplantačný zákon), ktorý v §1 písm. a) hovorí: „ Tento zákon upravuje požiadavky a postupy na zabezpečenie kvality a bezpečnosti ľudského orgánu pri jeho darcovstve, odbere, testovaní, charakteristike, konzervovaní, distribúcii a transplantácii.“. A v § 2 ods.18 hovorí: „Testovanie na účely tohto zákona je vykonávanie laboratórnych testov na vyšetrenie darcu ľudského orgánu, ľudského tkaniva, alebo ľudských buniek a mikrobiologické vyšetrenie vzorky spracovaného ľudského tkaniva, alebo ľudských buniek.
Zhrnutie: Pojem „test“, „testovanie“ je v zmysle našich právnych predpisov ako aj európskych noriem spojený s darcovstvom orgánu, tkaniva a bunky. V európskych predpisoch sa potom stanovujú normy pre darcovstvo, odber a testovanie všetkých šudských tkanív a buniek, ktoré sú určené na humánnu aplikáciu a vyrobených produktov odvodených z ľudských tkanív a buniek určených na humánnu aplikáciu. Predpokladám, že keďže existuje podobnosť riešení vrámci EÚ, ani v ČR to asi nebude iné. Treba si na to dať pozor. Na Slovensku teda nejde o overenie zdravotnej situácie obyvateľov ale podľa zvoleného názvoslovia asi o hromadný nábor darcov orgánov, tkanív a buniek. Porovnajte si legoslatívu ako to je u Vás riešené v zíkone o zdravornej starostlivosti, alebo nejakom podobnom a ak je to obdobné začnite kampaň o tom čo prebieha na Slovensku a možno bude prebiehať pod rúškom korony aj u Vás. V tomto smere je treba zvýrazniť čo vláda, ministerstvo urobilo pre každého občana - od zabezpečenia napr. rúšok pre občanov, cez posilňovanie imunity, osvety na posilňovanie imunity, lekárskych a mediciínskych psotupov používaných vrámci liečebných postupov, ale aj napr. jednoznačnejšej "diagnostiky" ( v úvodzovkách preto, lebo diagnostické metódy nemáme). Napr. diagnostika prostredníctvom PCR testov. Samotný autor PCR označil metódu ako nie diagnostickú . Nakoľko však asi neexistuje iný nástroj, tak prečo sa nepoužíva škálovanie testu. Čo tým myslím? Jednoducho PCR testy sa robia tak, že vzorka sa znásobňuje, aby sa zsitili aj miniatúrne množstvá ani nie vírusu, ale aj fragmentov vírusu. Na slovensku sa znásobuje 35 až 38 krát. Ak by sa škálovalo, tak napr. pri znásobení vzorky 25 až 28 x by sme s pravdepodobnosťou možno 90 až 95 % umožnil skonštatovať , že daná osoba má v sebe také množstvo vírusu, že určite je chorý. Je to jednoduché menej zosilníme vzorku a teda zachytíme len vzorky s vysokým množstvom vírusu a teda je potenciálnym roznášačom vírusu. Tu nehovoríme o zvládaní jeho organizmu tejto nákazy. Tento človek nemusí mať vonkajšie príznaky. Ale z pohľadu medicínskeho musí dôjsť ku vysokému pozorovaniu a hlavne odizolovaniu takéhoto človeka. Takýto človek, ktorý sa dostane do dajme tomu nemocnice tak je liečený napr. remdesivirom - o ktorého účinkoch sú už veľké pochyby. stojí pritom 2000 USD. V
európe existuje už aj tu spomínaný Planquil a ambiotikum, ktorých kombinácia účinku má úmrtnosť z celkového množstva liečených len 0,5%, ostatní sa vyliečia. Táto liečba stojí cca 8 Eur t.j. je cca 200 x lacnejšia. A takto by sme moli skonštatovať aj stredný stupeň veľkosti množstva vírusu napr. od 28 do 30 opakovaných zosilnení množstva vírusu. , ktoré ba zase s určitou pravdepodobnosťou blížiacou sa k 90% určilo ľudí so stredným stupňom množstva víru sú posledné dva stupne od 30 až 33 by určovali už ľudí, ktorí síce majú v sebe mať nejaké množstvo vírusu . to ale môže byť následok toho, že vírus prekonal alebo, že má v sebe nižšie množstvo, lebo sa vírus ešte nestihol rozvinúť. Nie je predsa normálne aby sme aj keď len s určitými pravdepodobnosťami nechceli zvýšiť pravdepodobnosť pre určenie, že niekto je nakazený a na tom založená práca s týmto občanom. Prečo to nerobia a ani nerobili? |
|
Podpořte chod fóra 